Čo je to EMDR?

Metóda EMDR, desenzitizácia pomocou očných pohybov, je jedným z najsľubnejších nových terapeutických prístupov. Objav desenzitizujúceho vplyvu očných pohybov v roku 1987, ktorý urobila Francine Shapiro vznikol náhodne, keď v napätí očakávala výsledky vyšetrenia, a zrazu zistila, že ju upokojili opakované pohyby očí z jednej strany na druhú a späť na stromy v aleji. Rozhodla sa preskúmať tento efekt s malou skupinou vojnových veteránov a traumatizovaných ľudí, čo jej predpoklad potvrdilo. Následne vypracovala štandardný protokol k liečbe následkov duševnej traumy, neskôr ho prispôsobila i pre ďaľšie poruchy a bolo uskutočnených množstvo kontrolovaných štúdií, ktoré potvrdzujú porovnateľný efekt s inými terapeutickými prístupmi.

Čo je PSYCHOTRAUMATOLÓGIA?

Ide o vedný odbor, ktorý sa zaoberá všetkým, čo súvisí s duševným zranením a jeho následkami. Ide o oblasť, v ktorej sa integrujú poznatky psychológie, psychiatrie, medicíny, anatómie, fyziológie, neurobiológie, zobrazovacích metód, biochémie a ďaľších, teda medziodborový výskum a skúma sa i terapia a najvhodnejšie postupy, budovanie zdrojov a saturácia zdrojmi. Pre ľudí trpiacich dôsledkami psychickej traumatizácie neexistuje žiadna jednoduchá psychoterapeutická liečebná metóda. Ani EMDR nie je takou zázračnou metódou. Nie je ani náhradou za komplexný psychoterapeutický na traumu zameraný prístup. Efektivita EMDR prístupu súvisí veľmi s kvalitou použitia tejto metódy.

TRAUMA A JEJ NÁSLEDKY

Asi dve tretiny osôb sa pri dobrých podmienkach môžu zbaviť následkov traumy bez odbornej pomoci. Jedná sa však skôr o tzv. jednoduchú traumu, teda o jednorázový zážitok hrozivého charakteru.  Nie každý však má to šťastie, že sa po takomto zážitku dostane do priaznivých okolností a jeho nervový systém odolá i nadhraničnému stresu, ktorému bol vystavený. Sebauzdravujúce procesy sa nedokážu uplatniť a môže vzniknúť posttraumatická stresová porucha PTSP.

Čo je Post Traumatická Stresová Porucha

Vzniku PTSP predchádza zážitok alebo situácia mimoriadneho ohrozenia alebo katastrofického rozsahu, ktorá by takmer u každého vyvolala hlboké zúfalstvo. Patria sem prírodné udalosti alebo človekom zapríčinené katastrofy, ťažké úrazy, boje, alebo skutočnosť, že človek bol svedkom násilnej smrti iného človeka, alebo sám sa stal obeťou mučenia, terorizmu, znásilnenia alebo iného zločinu. Obeť je zaplavená úzkosťou, impulzami k boju alebo úteku, ale aj pocitmi zúfalstva a beznádeje, hrôzy a bezmocnosti. Sigmund Freud zdôrazňoval okrem bezmocnosti aj pocit emocionálneho omráčenia.

Prejavy bývajú často ako znovu prežívanie traumatického zážitku vo forme tzv. „flashbackov“. Typické je pre ne v ľahšej forme, ktoré nazývame aj „intrúzie“ alebo intruzívne, vnucujúce sa spomienky, akoby sa traumatická udalosť práve odohrávala. Špeciálnou formou flashbacku sú desivé sny. Často sú spúšťače súvisiace s pôvodnou traumatickou situáciou aj dôvodom sekundárneho vyhýbavého správania, ktoré sa môže generalizovať aj na podobné podnety (jazdenie autom, špina, spánok atď.) Čiastočná alebo úplná neschopnosť rozpamätať sa na traumu (disociatívna amnézia) môže skomplikovať diagnostiku i liečbu. Ide o obraný mechanizmus, nevedome chráni ľudskú integritu. Častá je podráždenosť, výbuchy hnevu, poruchy spánku, nadmerná bdelosť, zvýšená ľakavosť, problémy so sústredením a vnútorný nepokoj.

Komplexnou traumatizáciou nazývame zmeny u ľudí, ktorí boli vystavení nadhraničnému stresu opakovane a často už od útleho detstva. Prejaviť sa môže v rôznych oblatiach fungovania osobnosti. Najčastejšie je narušená emocionálna regulácia, časté sú stavy depresie, samovražedné myšlienky, pocity hnevu, viny, hanby, bezmocnosti, narušený obraz seba, vyskytujú sa i disociatívne javy – narušená pamäť na traumatické udalosti, zmenené vnímanie páchateľa ako všemocného, loajalita k nemu alebo zaoberanie sa pomstou, narušenie vzťahov s druhými, izolácia, nedôvera, hľadanie záchrancu, strata zmysluplného chápania sveta, zúfalstvo, beznádej. Niekedy je fungovanie človeka v mnohých oblastiach bez problémov alebo sa objavia problémy až v neskoršom období. U komplexne traumatizovaných pacientov môže byť liečba veľmi náročná už vo fáze stabilizácie. Stabilizácia môže vyžadovať i 1-2 roky. Potrebná je dostatočná schopnosť znášať záťaž, ktorú vyžaduje spracúvanie a integrácia traumatických spomienok, špeciálne dostatočná diferenciácia, tolerancia a modulácia afektov.

Viac nájdete v.: Arne Hofmann: EMDR Terapia psychotraumatických stresových syndrómov. Vyd. F 2006

Francine Shapiro: Eye Movement Desensitization and Reprocessing. Basic Principles, Protocols, and Procedures. The Guilford Press 2001

A na stránke Slovenského inštitútu pre psychotraumatológiu a EMDR www.emdr-sipe.sk

Rozhovor s Mgr. Hanou Vojtovou