Čo je KBT?
Kognitívne behaviorálna terapia vychádza z overených vedeckých princípov a stavia na presnom popise príznakov alebo problémov, ktoré majú byť liečebným postupom ovplyvnené. Použitie premyslených a overených techník má síce pevne stanovenú štruktúru, ale záleží aj od zručností terapeuta a od toho ako spolu s klientom zhodnotia problém a správanie, ktoré sa mohlo stať zvykom, či skôr zlozvykom, prípadne zmýšľanie, ktoré môže byť “zmysluplným” podkladom nežiadúceho správania.
Metódy KBT
Metódy KBT nepredpokladajú zložité vyrovnávanie sa klienta s minulosťou, pracujú so súčasnosťou a pripravujú klienta na budúcnosť, vedú k pozitívnemu mysleniu a tiež k nácvikom žiadúceho správania. Výklad, ktorý poskytuje terapeut klientovi, je priamy, jasný a zrozumiteľný. Tvrdenia sú zdôvodnené a dokázateľné. V terapii sa pracuje s konkrétnymi jasne pomenovanými problémami a konkrétnymi dohodnutými cieľmi.
V súčasnosti vývoj terapeutických smerov pokročil natoľko ku integrácii, že v KBT dnes hovoríme o troch vlnách.
Pôvodne behaviorálna terapia v I. vlne bola zameraná najmä na pozorovateľné správanie a vysvetľovala všetko ľudské správanie s výnimkou najzákladnejších reflexov a inštinktov ako naučené. A tak ako sa človek učí adaptívnym formám správania, rovnako sa učí i neadaptívnym formám, ktoré sa môže rovnakým spôsobom odučiť. Zameranie behaviorálnej terapie bolo sústredené nie na vyvolávajúce príčiny, ale na udržujúce faktory, čo má významnú funkciu v udržiavaní poruchy.
V II. vlne KBT je základom presvedčenie, že “nie veci samy, ale naša mienka o veciach je dôvodom nášho znepokojenia”. Tento základný postulát je rozšírený vo viacerých terapeutických smeroch. Za predchodcu kognitívnej terapie je považovaný A. Ellis (1962) so svojou racionálne emočnou terapiou RET.
Vlastným zakladateľom a tvorcom názvu kognitívnej terapie je A.T. Beck. Spočiatku pracoval ako vycvičený psychoanalytik a snažil sa potvrdiť, Freudovu teóriu depresie, podľa ktorej je jadrom depresie hnev obrátený proti sebe. Skúmaním myšlienok a snov pacientov však zistil, že pre myslenie depresívnych pacientov nie je typický hnev, ale pocit porážky. Ďaľším skúmaním odhalil u depresívnych pacientov systematicky skreslené negatívne hodnotenie skutočnosti. Vytvoril vlastnú kognitívnu teóriu depresie, podľa ktorej je depresia spôsobená “negatívnou kognitívnou triádou”: negatívnym hodnotením seba, vonkajšieho sveta a budúcnosti (Beck a Weishaar, 1989).
Základné princípy Kognitivne Behaviorálnej Psychoerapie
- KBT je krátka, časovo obmedzená.
- KBT je štrukturovaná a terapeut je aktívny a direktívny.
- KBT sa opiera o vzťah otvorenej aktívnej spolupráce medzi klientom a terapeutom.
- KBT vychádza z teórie učenia a teórie kognitívnej psychológie.
- KBT je zameraná na prítomnosť.
- KBT je zameraná na konkrétne, jasne definované problémy.
- KBT stanovuje konkrétne, funkčné ciele.
- KBT sa zameriava na pozorovateľné správanie a vedomé psychické procesy.
- KBT uplatňuje vedeckú metodológiu.
- Konečným cieľom KBT je dosiahnutie sebestačnosti klienta.
V III. vlne sa KBT výrazne priblížila dynamickým smerom, čo jej umožnil jej integratívny a pragmatický charakter. Umožnila to i zásada “rovnocenného” vzťahu spolupráce s klientom, pri ktorej používame zrozumiteľný jazyk.
V III. vlne KBT sa zvýraznili smery:
SCHÉMA TERAPIA (J. Young a spol.) prišiel s ucelenou klasifikáciou tzv. 18 ranných maladaptívnych schém, ktoré sa vytvárajú behom detstva na základe negatívnych zážitkov a narušených vzťahov. Tieto schémy sú zgrupované do 5 základných oblastí: I. porucha naviazania a odvrhnutie, II. narušenie autonómie, III. narušenie hraníc (nadradenosť a nedostatočná sebakontrola), IV. zameranie na druhých (podrobenie sa, sebaobetovanie, hladanie súhlasu a uznania), V. nadmerná ostražitosť a inhibícia. Podmienené schémy vznikajú na kompenzáciu pôvodných. Napr. perfekcionistickým správaním sa vyvažuje „nemilovanosť“, resp. „vadnosť“ a pod.V schéma terapii sa zameriavame na prácu s typickými funkčnými i dysfunkčnými “módmi” správania. Tieto bývajú spúšťané určitými komplexnými vzorcami emočného prežívania a myslenia, ktoré fungujú v typických situáciách. V každom móde človek reaguje charakteristicky. Ide o 4 detské módy: zranené dieťa (opustené, zneužívané, odmietané, deprivované), rozhnevané dieťa, impulzívne/nedisciplinované dieťa. Ďalej sú to dysfunkčné rodičovské/kritické módy: trestajúci a vyžadujúci rodič. Módy dysfunkčného zvládania/copingové ako odťažitý ochranca, hyperkompenzátor, ochotný kapitulant. Cieľom terapie je získať schopnosť v reálnom čase nazerať na svoje správanie a prežívanie z módu zdravého dospelého, zdokonaliť sa v schopnosti reagovať ako zdravý dospelý, a tiež svoje prežívanie vedieť obohatiť zdrojmi na spôsob šťastného dieťaťa.
Zdroje:
Pozri aj: Young,J.E., Klosko,J.S. &Weishaar, M.E.:Schema therapy: A practioner’s guide. Guilford Press, 2003
https://books.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=vScjGGgJEZgC&oi=fnd&pg=PA1&dq=schema+therapy+modes&ots=hTZXgBJj4H&sig=dMGwerBf7latot3Vnt6NTn1Qqwc&redir_esc=y#v=onepage&q=schema%20therapy%20modes&f=false
www.institutschematerapie.sk
www.schematerapie.cz
DIALEKTICKÁ BEHAVIORÁLNA TERAPIA (Marcha Linehan)
MINFULNESS
najnovšie štúdie mindfulness zdôrazňujú súcit a akceptáciu, pozri štúdiu Jana Bendu na
ACT
Praško,J., Možný,P. & Šlepecký,M.:Kognitivně behaviorální terapie psychických poruch. Triton 2007
podorobnejšie informácie v FAQ
tamtiež rohovor o KBT